ia zakhozhu na kukhniu
v poiskakh khavaniny
ia vizhu za oknom krasivyi dlia menia raion
na polke riadom
zhdut indika s sativoi
ne otvechennyi zvonok
gorit telefon
nemnogo smiav pal'tsami raspakhnu ziplok
te kto mne dariat teplo u menia pod bokom
skvoz' khorosho pomytoe steklo
ia vizhu siluety ne zazhzhennykh okon
u nas teplo seichas vykhozhu nakinuv kapiushon
ne vazhno gde v gorode malen'kom ili bol'shom
naidutsia te
ch'io khorosho
ne napechatano ogromnym tirazhom s shablona. znachit vse rovno
my tut pustili korni
opustili vodnyi
sredi betonnykh ne imeiushchikh probelov sten
sredi liudei ne umeiushchikh sebia vesti
ia rasskazhu tebe o tom brat
chto vidno v moikh katakombakh
ty zdes' mozhesh' uvid' mrak da i tol'ko
my vyplyvaem za predely komnat i nam ne vazhno skol'ko. kakoi zhe neob'iatnyi mir ia vizhu
mozhesh' nazvat' menia torchkom besstyzhim
mne vse ravno
ved' poka tebia muryzhit pizdabol v kostiume
moia zhizn' vse bol'she napominaet kino
noty minor i krasnoe vino
dorogimi kraskami razrisovannoe pano
no tut ne mnogo ne to
tut. razrisovan beton
i patsany trut
seichas skazhu tebe bol'she
menia vpiraet ot kruto napisannoi strochki gorazdo zhestche
kogda nikto iz sebia nichego ne korchit
netu napriagov i v zubakh dymiat tsvetochki.