vvv

loqiemean

gody prut

ne vsio skhodit s ruk

kak vremennye tatu

ia srodu glup

no vsegda znal

po kom zvonit kolokol

ia golovu zabyl i ne zabral

zadom reshal vse svoi formuly

vrag sebe nomer odin

pravdiv dlia sebia

do upora i che?

za mnoi khokhocha volochitsia vina na kriukakh

i l'iot shchioloch' na rany

i bylo b legko

no v telege

moi dolg obrastaet zhirkom

kak araby

na foto vsekh vrode patsan

no

v zerkale vizhu ottsa

nekogda sam dumal

kontsa ne dozhdus'

tol'ko serdtse

kak tokom

mal'tsa

tol'ko ia

tol'ko ia

tol'ko ia

tol'ko ia

tol'ko ia otpuskaiu rul': trassa gudit

nekomu podkhvatit'

nu kuda ia svernul?!

a na zadnem vsia sem'ia

khrupki

budto iz stekla

ruki moi priamo v ugli za nimi

v potu prosypaius'

stigmaty boliat

eto kak?

kolesnitsa polnyi privod

menia vozit tri v"